Re: Taky na Vás leze jarní únava?

Občas si predstavím, že niekam cestujem, alebo len dlho sedím niekde v čakárne, a že som si všetko nechala doma - mobil, knižku. Alebo že by som mala knižku, ale neodbornú, len odpočinkovú. To si pritom ale ani nedokážem predstaviť, že by som si takú knižku otvorila, okamžite by ma zavalili výčitky, že si budem čítať niečo, čo mi predsa nič nemože dať...

V tej chvíli by vznikol NEMUS. Nemusela by som nič, lebo ani sa nič nedá. To by som sa konečne mohla sústrediť len na seba. Asi by som to nakoniec i tak nedokázala, a v duchu si vypracovávala nejaký to do list, ale aspoň by som sa tomu priblížila...

Keď som vyprevádzala mamku na vlak, tak som jej závidela, že si sadne a nič nebude musieť, že ju nebude nič honiť, nič tlačiť, nebude musieť mať výčitky, že nič nerobí, kedže sa ani nič robiť nedá...