Re: Taky na Vás leze jarní únava?

Uff... ste ma rozplakali, ale v dobrom - cítim podporu a asi aj vačšie odhodlanie - strach z návštevy MUDr (a hlavne z toho "co na to v práci!) sa mierne zmenšil..
ale bije sa to vo mne riadne - mám pripravené materiály i aktivity pre deti, zároveň nechcem priťažiť kolegyniam (i keď teda, sme na triede 3 a dochádzka detí býva okolo 15, takže pohoda) a ešte to moje ego, povesť či čo, ktorá "všetko vydrží, pracuje viac než je nutné, nikdy nemarodí, nesťažuje si, je vždy veselé.."

keby som to mohla aspoň sdieľať s MM, lenže tam mám (teraz) dvere zavreté...
Nedávno som mu vytkla, že sa moc do mňa stará, hlídá ma, poučuje, bojí sa o mňa (on to celé podchytil skor než ja sama), stiahla som sa do seba, nebavila sa s ním. Vobec, ani slovo niekolko dní.
A on zrazu prestal. Jako úplne. Nedohovára mi, ale už sa ani nepýta, nezaujíma.


Pred 2 dňami som sa priznala mamke, lebo ona niečo vycítila, nezdali sa jej moje hlasovky, vraj akoby to nahovoril niekto iný. Teda, o situácii s MM som jej nehovorila, nechcem jej ešte viac priťažiť, dve deti z 3 má rozvedené, sestra dokonca 2x, upína sa na mňa, na moj šťastný život a manželstvo...


Uľavilo sa mi, že som sa Vám otvorila, ale zároveň si uvedomujem, že je to hlúpe - na verejný diskuzný server...