Očkovanie ako prevencia
Prvé očkovacie látky sa vyrábali z plazmy infikovaných jedincov, mali však veľmi veľa nežiadúcich účinkov. Preto sa našiel iný sposob výroby vakcíny – rekombinatnou technológiou. Očkovanie chráni 5 rokov. [1]
V prípade očkovania proti hepatitíde typu B môžme hovoriť o dvoch typoch imunizácie:
1. aktívna imunizácia - očkovaním – telo si vytvára protilátky samé, aktivované usmrtenými vírusmi;
2. pasívna imunizácia, kedy sa do tela vpravia hotové protilátky. Pasívna imunizácia sa volí v prípade, že existuje nebezpečnstvo, že sa jedinec už do styku s HBV prišiel, a teda nie je čas na očkovanie. Tento spôsob sa volí napríklad v pôrodnici, keď dieťa porodí žena HBV už nakazená. Novorodencovi sa okamžite pasívnou imunizáciou podá špecifický imunoglobulín proti hepatitíde B (HBIg) spolu s prvou dávkou očkovania. Ďalšie tri dávky očkovania (hexavakcíny) nasledujú s približne mesačným odstupom. [7] Pasívna imunizácia sa volí aj v prípade, že sa napríklad poraníte o ihlu odhodenú narkomanom. [1] Vtedy je dôležité podať protilátky 48 hodín až 1 týždeň po predpokladanom prenose HBV do tela. Ochranný účinok takto podaných protilátok trvá 3 – 6 mesiacov. [3]
Nežiadúce účinky očkovania – vakcinácia proti HBV prináša pomerne veľké riziko nežiadúcich účinkov. Medzi tie najzávažnejšie patrí:
1. SIDS – do americkej databáze VAERS prišlo od januára 1996 do mája 1997 18.000 hlásení o vedlajších účinkoch očkovania, z toho bolo 54 prípadov náhleho úmrtia kojenca;
2. Alergické reakcie – častokrát začínajú ako “kopřivka”, môžu však dôjsť až k akútnej bronchiálnej astme, alebo k alergickému šoku. Pravdepodobnosť životu nebezpečného alergického šoku je 1 ku 100.000;
3. Ochorenia autoimunitného systému a neurologické problémy – z nich sú najčastejšie Guillain-Barrého syndróm, roztrúsená skleróza (talianski vedci považujú za reálne, že sa roztrúsená skleróza prejaví až u 3 z 1.000 12-ročných detí). Francúzska vláda v roku 1998 zrušila očkovaciu kampaň v dôsledku podozrenia výskytu demyelinizačných ochorení ako vedľajších účinkov po očkovaní. Francúzske združenie pre výskum roztrúsenej sklerózy nedoporučilo ďalšiu aplikáciu vakcíny proti HBV;
4. Reumatické ochorenia – artritída (krátkodobá i chronická) ako následok po očkovaní je pomerne častá – prejaví sa asi u 1% očkovaných;
5. Diabetes – v rokoch 1989 a 1991 sa v súvoslosti so zavedením plošného očkovania kojencov na Novom Zélande zvýšil počet detí s diabetes o 60% na 18,2 detí zo 100.000. Centres for Disease Control zverejnil v roku 1998 údaje, ktoré potvrdzovali súvislosť medzi očkovaním proti HBV a prejavom juvenilnej cukrovky; [5]
|