Důvod bol práve ten, že rokmi bol viac a viac majetnícky, nedalo sa s ním už ani dýchať. Obviňoval ma neustále zo všetkého, aj z toho, čo som neurobila. Nemohla som bez neho pomaly na krok sama. Keď som si dala minisukňu (vtedy som na to mala postavu), týždeň minimálne bol schopný pre to robiť scény. Nemohla som medzi ľudí s kamoškami. Ak jeho niečo nebavilo, nehrozilo, aby sme takú aktivitu byť spolu vyvíjali, bez neho to zase nešlo, lebo chorobne žiarlil na nič.

Nedalo sa to.

Po šiestich rokoch som mu dala vale, na zvonkoch a všade bolo popísané, aká som k...a (no..bol moj prvý a bola som mu celý čas verná)...uhnal ma, vrátila som sa k nemu, vydržala to ďalší rok a po siedmich rokoch to definitívne skončila. Ležal na tráve pod barákom nadopovaný liekmi a chlastom, vykrikoval, že sa zabije, rozbil mi kameňom okno atd. atd. Ale vydržala som to. Bol koniec proste.

A začiatky? Podobné, ako u Vás...tiež som si vravela, že však to sa poddá. Aká som bola naivná... Bol to manipulant. A je, pokiaľ mám info (nepátram, ale niekedy sa mi niečo donesie).