Škodím kudy chodím

Možno keď sa vyrozprávam a dám to "na papier", tak tým niečo zlepším... Začnem fungovať viac normálne...
Plavky, ktoré mi vcucnul filter v bazéne, ste už asi zaregistrovali. Tak tie sa našli. Majiteľovi bazénu blikala červená kontrolka, a on sa v tom trochu vŕtal, až objavil oba diely mojich nových a pritom tak starých plaviek (sú nepoužiteľné). No ale hlavne, že som im nepoškodila bazén, i keď teda tých 2 litrov za ne mi je sakra ľúto
Je to ale nič oproti dnešnej príhode. Už dokážem o tom písať, trochu som sa oklepala. I keď, tú pachuť len tak preč nedostanem...
No, ehm... jak to napísať slušne... No prosto sme ráno s MM mali viac času, a tak sme si pobyt v posteli predĺžili viac než je v pracovnom týždni zvykom. Jemu napadlo prizvať do pelechu jedného "kámoša" - ehm - gumového. Po použití som ho šla do kúpelne opláchnuť a tam som ho bohužiaľ zabudla. A šla na 2 hodiny preč.
Vrátila som sa - deti ešte spali. Tak som šla nakúpiť. Po návrate z obchodu ma na záhrade privítala dcéra, ktorá radostne bežala ku mne a v ruke držala.... Áno, správne tipujete
Šťastne volala: "Koukej mamí, mám novou hračku! Je to ta nejlepší hračka na světě! Vypadá jako pinďour, koukej! I dírku na čurání má!" A aby toho nebylo málo, tak o 2 sekundy: "Byl tady děda, tak jsem mu jí taky ukázala..."

Mne sa urobilo zle, nevedela som správne reagovať, len som jej tú "hračku" vytrhla z ruky a bežala s ňou domov a hodila ju do koša na prádlo. Dcera sa rozplakala úplne hystericky, medzitým kričala veci ako "takovýho plyšáka jsem si vždycky přála a když se mi to konečně splnilo, tak mi ho vemeš! Jsi hnusná máma, už tě nechcíííí!!!!"
Mne bolo z toho všetkého tak zle (hlavne zo seba), že som šla vedľa a rozplakala sa. Keď som sa vrátila k dcére s tým, že jej podám "správnu" verziu jak to celé bolo, tak videla moje oči a poznala že som plakala. Z malej hysterky sa stalo pozorné dievčatko, opýtala sa ma "Proč brečíš" a keď som jej povedala, že mi je smutno, že ma už nemá rada a že chce odo mňa odísť (to totiž predtým povedala), tak ma objala a povedala: "Tak já se Ti omlouvám, už to nikdy neřeknu..."
Potom sme si sadli na schod a dcera to slušne rozsekla - poznamenala: "Hm, teď obě brečíme kvůli pinďourovi..."

Mladší syn mal na návšteve 2 spolužiakov a dcéra sa mi priznala, že to "klukům taky ukázala". No to mi fakt trebalo
Chcela som niečo spraviť, vylepšiť tú hrúzu, a tak som sa šla chlapcom odniesť pitie a keď sa jeden z nich opýtal, prečo tak dcéra plakala a kričala, tak som im povedala, že našla vec, ktorú mi zo žartu dali v práci. Že je to nevhodný darček, ktorý som chcela vyhodiť, preto som ho rovno i vyhodila. Nič lepšie mi nenapadlo.

Pred chvíľou sme prišli z mesta, kde som dcéru trochu uplatila - sľúbila jej inú, lepšiu hračku. Vybrala si malého chlpatého pavúka, takže Ok, dieťa vyzerá spokojne.
Len sa bojím, aby to nebol jeden z tých zážitkov, ktoré si dieťa zapamatá na celý život. Že jej občas blyskne táto spomienka z ranného detstva... A syn...? Vyzeral vyrovnane, prijal moju verziu a opýtal sa, prečo mi to v práci dali a nezdá sa, že by bol z toho nejak vykoľajený. U spolužiakov netuším a už ani nechcem nič vedieť
Hej, a ešte cestou z hračkárne sa mi stala slušné "fópá" - mala som na sebe nové tielko, ľahúčke ako vánok, pol chrbta holý a zavazovalo sa okolo krku ako plavky. Zrazu ma niečo na bruchu pošteklilo a ja som uvidela, ako mi tá šnúrka leží dole, u pupku! Normálne sa mi to rozviazalo a ja som to zaregistrovala až vo chvíli, keď to bolo úplne dole! Pod tielkom som nič nemala, takže "dobrý den, kozy ven"!

Potešte ma, že nie som sama kto vyrába trapasy ako na páse... Prosím...