Milá Anna,
po pôrode môjho syna som bola v podobnej situácii ako ty. V pôrodnici som bola s nervami v koncoch, mala som málo mlieka, malý preplakal celé dni a noci /ja samozrejme solidárne s ním/. Asi 4 deň sa mi nalial a upchal pravý prsník, nepomáhalo ani nahrievanie, ani masáže. Na ľavom som zase mala popraskanú bradavku, takže som sa hrozila každého kojenia. Vytýkali mi že bradavka mi praskla preto, že kojím dlho z jedného prsníka, ale ja som dôsledne dodržovala 10 min. dobu kojenia. Prikrmovať mi zakázali, dávali malému čaj a glukózu. Keď sme odchádzali z pôrodnice, myslela som si, že sa situácia zlepší. Ale doma to pokračovalo ďalej. Mlieka bolo stále málo a ja som malého musela po kojení dokŕmiť. Bola som z toho večného plaču a kojenia úplne vyčerpaná a deprimovaná. Potom som si prečítala všetky dostupné informácie o kojení a rozhodla som sa dôsledne ich dodržiavať. Kojila som z oboch prsníkov, striedala som ich niekoľko krát pri jednom kojení. Kojila som vždy, keď bol malý hladný, to znamená aj každú pol hodinu. V noci keď spal dlhšie, som si mlieko odstriekala a zamrazila. Tým som ho dokŕmila, keď mu z prsníkov nestačilo. A dbala som na to, aby bol dobre prisatý /celý dvorec/. A hlavne som bola v pohode, pretože som sa rozhodla, že kojiť nie je všetko, že pre to urobím maximum, ale keď to nepôjde budeme sa dokrmovať, alebo prejdeme úplne na umelú výživu - veď môj syn by nebol jediné dieťa na umelej výžive. Behom mesiaca sa tvorba mlieka zlepšila a výsledok je ten, že môj syn je plne kojený a už 2 mesiace som ho nemusela dokŕmiť, v mrazničke mám zásoby mlieka na horšie časy... Proste všetko je OK. Takže Ti držím palce a dúfam, že Vám to tiež vyjde. A keď nie, život beží ďalej a Ty si užívaj každú chvíľku, ktorú prežiješ so svojím dieťatkom, pretože čas letí a žiadny deň nebudeš mať možnosť prežiť znova... A je to také krásne!
Denisa