Jéminenku, len to prosím nie! Keď sa zbudím, nechcem ani zvuky, natož dotyky. Keby sa v tej chvíli začala ku mne túliť (keby túliť, obtierať sa!) mačka, tak mám ten štart ešte horší než normálne.

Inak, holky, mám asi problém - každú noc (okrem Velkonočnej nedele, to som, výnimočne, po dllhej dobe, nemala žiadne hororové nočné kino) sa mi snívajú samé prúserové sny. Ráno som z nich viac či menej zničená - podľa toho, o čo konkrétne šlo, i keď princíp je vždy rovnaký - niečo zabudnem, stratím, prídem neskoro, nesplním to, urobím nejaký průšvih, je v tom chaos, bezmoc a proste to celé smrdí.
Týka sa to práce, školy (bývalých škol i tej súčasnej) a dokonca i športu, ale to som sa už musela z toho smiať - dnes v noci - prihlásila som sa na X Terru. Najprv som stratila štartovné číslo a vystrelila bez neho.
Behala som do kopca (na Štrbské Pleso ), v botách som nemala žiadne ponožky - aby som mohla hneď skočiť na plaveckú disciplínu. Sekundu na to mi došlo, že moja hobby kategoria je od plávania oslobodená, a tak som sa zbytočne mordovala náročným behom bez ponožiek.
Potom som sa ztratila v horách. Bola som hotová, neštastná. A hladná, a smadná. Tak som si z batůžku chcela vybrať občerstvenie. Keď som ho otvorila, zistila som, že som si vzala špatný batoh, a že v ňom nemám nič do zobáku, ale pyžamo a zubnú kefku. Omylom som si vzala iný.
Som to vravela MM-ovi a ten len poznamenall, že mám byť rada, "že nebylo i plavání, ptz hned jak by jsi vylezla z vody, tak by jsi zjistila, že tam nemáš kolo."

V tú Velkonočnú nedelu sa mi snívalo, že sa mi v tomto mojom požehnanom veku narodil malý chlapček, to bolo krásne. Ale predtým a odvtedy zas len samé prúsery