Vyjadrím sa čisto za seba, tj nie tak, akoby to malo ideálne byť:

Zďaleka to nehrotím tak, ako Vy. A viete prečo? Pretože so synom som si kedysi dávno užila toľko pekla, že toto je KAFÍČKO, a nerozhodí ma to na viac než na pár minút po "incidente".

A za ďalšie - keby bol celkovo arogantný, drzý, mal ma za služku a pod., tak to by bolo iné. Lenže on sa ku mne chová pozorne, a často sa až divím, kde sa to v ňom berie. Svačiny odo mňa nechce (mám vraj odpočívať), toto bola čisto moja akcia.

Ale malá milá omluva by tam bola fajn, to nie že nie.