Beat, mám kamarádku, která vyšla z veľmi neradostných pomerov a tiež si zaumienila, že ona bude mať fungujúcu a šťastnú rodinu. A že bude mať čisto. A že bude mať VŠ titul. Že bude nosiť pekné veci a v byte bude mať knihovnu s xx knižkami. A ďalšie veci. Prosto všetko, čo nikdy nemala.

Narodila sa o 3 mesiace skor, jej mama jej priznala, že celé tehotenstvo jedla rohlík denne, niekedy sa jej ušiel párek/salám. A vyfajčila krabičku cigariet. Na prelome školky/školy mala rakovinu, celú ZŠ bola šikanovaná, že je hlúpa, že smrdí, atd

Dalo jej to neuveriteľne veľa práce vymaniť sa z ich rodinného stereotypu a zvyklostí. Niekedy tú rodinnú idylu podľa mňa až príliš hrotí, jak to chce mať perfektné a krásne a veselé (napr. na ŠD sú od rána v sviatočnom oblečení, sviatočne konzumujú, bavia sa, atd). Ale má moj veľký obdiv, to každopádne.