Ropucho, úprimne, mne tie jasle ako dobré riešenie nepripadajú. Ja ako babička by som určite dosť nástojčivo navrhovala, že sa postarám (teda dúfam, že na to v tom čase ešte budem mať fyzické a psychické sily).
A ak by si to vyžadovalo prehltnúť svoj názor na dcéruškin karierizmus, tak by som ho prehltla (a kopala do členku manžela, aby ho prehltol aj on ).

A som si dosť istá, že moja mamka a babička by to vnímali podobne.

Aj v pozícii tej dcéry by som radšej zniesla nejaký rozhovor na tému, či je naozaj nutné, aby som pracovala (jednorazový, zase chápem, že mať to na tanieri každý deň by bolo neúnosné).

Chápem, že vtedy bol pohľad na kolektívnu výchovu iný, ale v našej (aj širšej) rodine bol aj v minulosti skôr podozrievavý.