Huso, no to by bol sen (okrem telky a sviečok by som všetko z toho brala), ale - i keď sa to ľahko píše - koľko žien, matiek si tento luxus môže dovolit, resp ako často?
Ale už mi teda napadlo hodiť s rodinou úprimnú reč, nerobiť zo seba žiadnu super woman, a priznať im, že už to nie je ono, a že potrebujem viac oddychu než doposiaľ.
Oni teda už niečo tušia, vidia. Hlavne včerajšie kolo ich dosť prekvapilo.
MM tiež nie je blbý. Trápi ho to. Snaží sa mi uľavovať, no ja si mnohé “musy naviac” robím sama (napr známa napíše, že jej muž má narodky, miluje palacinky, ktoré ona nenávidí robiť, tak či by som… A ja, kráva bez sebeúcty, pečiem jak divá horu palaciniek, ešte k tomu “tajne” (muža by trafilo), a potom utekám cez pol mesta v tom najväčšom vedru mu ich doručiť.
Že som za ne nedostala ani korunu (stačila by krabička domácích vajec), to je už len čerešnička na tejto sladkokyslej torte, hej.

Výrazne postrádám asertivitu, a ešte k tomu to moje zľutovanie furt 🙄 - predstavím si radosť jej muža (ten je hodný sympaťák, palacinky si rozhodne zaslúži) - a nie som schopna odmietnuť.

Jeden termín u MUDr som už zrušila, lebo v ten deň sa mi konečne nejak zázračne uľavilo. Bol naštvaný, a včera som sa teda objednala znovu.