A teraz si predstavte, že niečo podobné by napísal muž... Napríklad MM...
O niečo menej škaredo sa poslednou dobou chovám totiž ja...
Denne som nešťastná z toho, že máme spoločnú kuchyňu s obývačkou a že nemám žiaden svoj priestor. Hlavne pri jedle chcem byť sama.
MM i moje deti mi lezú na nervy viac než je správne. Pritom ich milujem a vždy (keď ich nevidím) sa na nich veľmi teším. No a doma ma začnú štvať po krátkej chvíli. Teraz som bola možno 1/4 hod s mladším synom a musela som sa teda fakt snažiť aby som ho počúvala s (predstieraným?) záujmom. Obsah teda vobec nebol zlý, ale tá forma jeho prejavu, to ako sedí (on normálne nevie sedieť), ako medzitým kýcha, mlaskne, občas slovo zopakuje 2x...
Predtým som bola so starším synom, ten ma žral ešte viac. Jeho pubertálne múdra v kombinácii s total pravicovými názormi a nechuťou po základke pokračovať na českej SŠ - no, nedala som to s noblesou a láskavosťou, tresla som dvermi a šla do Lidlu...
Najmladšia je síce skvelá, ale počuť á 2 minúty MAMÍÍÍÍ ma nie vždy baví.
MM sa ku mne chová ako starostlivý otec, myslí si, že som málo oblečená (keď idem von), že volím nebezpečný terén, blbú hodinu ( na šport), že sa moc namáham, kontroluje či si dám helmu (aj keď idem len do miestneho obchodu).

Asi sa mám hanbiť za tieto pocity, názory, ale momentálne čo mi najviac chýba je kľud a trpezlivosť. Často zdrhám, hlavne do lesa. Cyklistiku a turistiku si najviac užívam osamote.