Kat, ráno než vybehnem, tak mám asi 15 minútovú rozcvičku. Inak to nejde, mám po zobudení boľavé a strašne stuhnuté nohy, sotva zídem schody. Ale odpočinok mi chýba. Deti hovoria, že ich "maminka si sedne jenom u jídla" ...

Ja si fakt nemyslím, že sa niečo deje... I keď možno... Trošku áno - trápi ma, že napriek tomu, že mám fakt skvelého chlapa, ktorý by sa pre mňa i pre rodinu rozdal (vlastne to i robí), tak mne robí dobre byť sama. Keď mi povie, že sa ku mne pridá (napr. kolo, prechádzka), tak miesto aby som mala radosť, tak si začnem v hlave predstavovat, čoho všetkého sa musím vzdať, že budem musieť nasadiť iné (miernejšie) tempo, kratšiu vzdialenost atd..
Vstávam pred ním a spať tiež chodím skor (som z toho tempa samozrejme večer K.O), takže ani v posteli moc nie sme spolu...