"Mě na tom štvou dvě věci. Za á, že maminky nemají čas pro děti. Za bé, že si myslí, že to tak mají vśechny ženy."
Ruth, prepáč, ale to je dost čiernobiele videnie. Napr. u mňa - je pravda, že cca 2 hodiny večer trávim v kuchyni, ale dovod je:
a) príprava večere
b) úklid toho bincu (nedokážem variť čisto - som možno majsterkou sveta vo vytvorení takého bordelu, že hrnce dávam v krajnom prípade už i na zem
)
Ak nechodím do práce (ako tento i minulý týždeň), tak celé odpoludnie trávim s deťmi, hlavne teda s tou najmenšou (s najstarším naopak vobec, ten o to nestojí). Teraz je pol siedmej, prišli sme po takmer 5 hodinách domov (ok, medzitým som bola doma vypnúť rúru, spraviť svačinu a doplniť pitie) a ja až teraz začnem riešiť jedlo, domácnosť.
Ak by mi chcel niekto vyčítať, že sa točím v kuchyni a nevšímam si deti, tak je to.. hm... čudné...
A tiež si nemyslím, že to tak majú všetky ženy. Napr. jedna moja kamarátka to tak rozhodne nemá. Uvarí a upratá manžel, potom (alebo medzitým) on vyvenčí deti. Ona zatiaľ medituje/fotí/maľuje/hrá na piano.
Ženy, je tolko roznych variácií a ja skutočne nemám rada čiernobiele videnie, či dokonca posudzovanie, odsudzovanie "těch jinejch". Ja osobne to mám tak, že hodnotím až po tom, ak do situácie dotyčnej/dotyčného naozaj vidím. Párkrát sa mi totiž v živote stalo, že som vzniesla unáhlené súdy a skor či neskor som sa cítila veľmi nepríjemne, až svinsky.