Přidat odpověď
TaJ, mám to podobne ako Ty. Ráno nie som síce naštvaná (párkrát do roka teda ano), ale ani nemám potrebu okamžite komunikovať. Užívam si ticho, kľud (preto mám rada, keď vstanem skor než ostatní).
A ak by sa mi nejaké rozradostené vtáčatko snažilo štebotať či dokonca spievať mi do ucha, tak to by bol spolahlivý sposob, jak ma vytočiť.
My si teda s MM tiež po zobudení niečo povieme, ale je to "dialóg" zhruba v štýle:
On: Nó... nic ve zlým... ale večer jsi vypadala líp..."
či
Ona: Och, to tvoje afro... Nie som si istá, či prejdeš zárubňou na wc.."
Pán domáci odkráča na WC, a ja mám istotu, že minimálne 10-15 minút mám len pre seba a vteda sa - s vyloženými nohami a pollitrom teplej tekutiny - naozaj prebudím.
Předchozí