Manžel si kúpil elektrokolo a výkonnostne sa samozrejme posunul ďaleko predo mňa. Može v podstate kamkoľvek. Ja sa tam nedostanem, resp. iba za cenu totálneho vyčerpania (v ktorom nevidím zmysel).
MM navrhol jednoduché riešenie - kúpi túto mašinu s motorom aj mne, aby sme mohli nové trasy absolvovať spolu.
A kde je "problém"? Moja povaha. Nedokážem si predstaviť ako idem do obchodu vyberať bicykel ktorý ma bude popoháňať... Akoby som sa hanbila... Ani nie tak pred personálom, skor sama pred sebou, pritom rozumovo to samozrejme chápem - baterku si budem šetriť a použijem ju len v prípade keď fakt nebudem mocť. Nebude to ulievárňa (na to som na seba príliš prísna), bude to len taká barlička.

Je medzi Vami niekto, kto si kúpil elektrokolo a zvykol si naň (a s RADOSŤOU ho používal), aj keď na začiatku to boli skor rozpačité pocity?