V psychologickom posudku som si asi vo veku 10 rokov prečítala o.i. "Nemá veľa kamarátov".
To však neznamená, že by som bola smutné dieťa, naopak. Triednou hviezdou som síce nikdy nebola (tou bola moja priebojnejšia, krajšia a športovo výrazne nadaná kamarátka), ale ani som nebola chudinka stojacia v kúte.
Inak som introvert, ktorému písanie (email, FB, Rodina.cz) maximálne vyhovujú, osobnému kontaktu sa často (skoro vždy) bránim a 2x (ok, tak 20x) si rozmyslím, kým sa s niekým stretnem, či - dokonca - kým niekoho pozvem k sebe domov.
MM je tiež introvert, a potrebu pokecu si aj on ventiluje vo virtuálnom svete. (Som si teraz spomenula, ako som bola nedávno v šoku, keď som ho videla, ako do vyhľadávača píše slovo LÁSKA, lenže jemu tam hneď naskočilo "Láska k šutrům"
(to bol správny, hľadaný výraz).