Přidat odpověď
Mám to podobne.
Nebola som tam, deti by som tam cielene nevzala a ani by som ich tam nepustila napr. so školou. Mám obidve deti veľmi citlivé a súcitiace, nebol by to pre nich dobrý zážitok, ja som ako oni, stačí mi, že o tom viem a je mi z toho fyzicky aj psychicky zle. Ani mne ani mojim deťom by myslím nepomohlo nejako viac prijať, pochopiť a v sebe spracovať tak veľkú krutosť, tým že si to pôjdeme pozrieť. Úplne stačia knižky a nejaké všeobecne známe fakty, nemusíme pozerať na hromadu detských topánok, zubných protéz či lebiek aby sme pochopili čo za hrôza sa diala.
Pozorujem že dcera teraz v 16tich, číta veľa o holokauste. K narodeninám si veľmi želala knižku Denník Anny Frankovej (prečítala j, ale ja po nej nie som schopná siahnuť). Ak by dcera prejavila vlastný záujem tak by som jej na takýto "výlet" urobila doprovod (max. po bránu, viac nie som schopná absolvovať).
Předchozí