Magrata
hlavne prva dcera (15) bola ako dieta z knihy o vychove tj. "ak budete robit toto dieta bude robit toto". Fungovala uplne ako na baterky a ja som sa citila ako skvela matka ktora dokaze skvelo vychovavat deti. Nepoznala som hadzanie o zem v obchode kvoli cukrikom alebo hracke, nepoznala som vrieskajuce dieta zmietajuce sa v prachu na ceste, ktore odmieta cokolvek urobit. Nebol problem s oblecenim, jedlom, spankom, travenim volneho casu. Nepoznala som dvojhodinove revy pre akukolvek blbost. Nemusela som mat vsetko odlozene z dosahu a min. vo vyske oci. Dcera ked som na nieco povedala "nie" tak hned posluchla. Ako mimino plakala len ked bola hladna alebo posrata, pripadne ked nezafungovalo nakrmenie a prebalenie tak ju nieco bolelo...Ked sa narodil syn myslela som si ze mi preskoci z jeho vecneho revu ktory sa mi vryval do hlavy ako cirkularka, nekonecneho vzdoru, stresu a negativnej atmosfery co dokazal okolo seba vyrobit. Nasa rodina bola uplne v troskach, len sme si ho stale prehadzovali lebo nikto nebol schopny s nim vydrzat dlhsie ako par hodin. Ako mimino som mala chut vecne revajuci kocik hodit niekde do pola a utekat tak daleko ako budem vladat. Muz ked dosiel domov, tak sa najedol, pol hodinu natiahol na gauc a potom dostal syna s dovetkom "aspon dve hodiny nechcem o nom ani pocut..." a ja som utekala prec.

Pamatam sa ked som sa mame postazovala ze ma boli chrbat lebo som ho nosila na rukach a poskakovala s nim aby uz konecne prestal plakat. Tak mi povedala "ale to nesmies, musis ho nechat nech sa vyplace, nevsimaj si ho, setri sa..." a ked k nam o par dni prisla a ja som vybehla do obchodu tak som ju po hodine nasla zufalu spotenu az na zadku ako s nim v naruci poskakuje a nevie sa ma dockat.

Ale u nas to fakt preslo a syn je zlate dieta. Spolocenske, aktivne, kamaratske...fakt sa nestacim cudovat ze z toho takto "vyrastol".