Přidat odpověď
U nás čo sa pamätám sa v celej aj širokej rodine tykalo, deti tykali dospelým, dospelí mládeži. Otec ročník ´34 rodičom tykal (možno hrá úlohu že bol maďarskej národnosti), mama ročník ´46 tiež. Takisto tykali svojim svokrovcom a oslovovali ich mama a otec resp. aňuka a apa otcových rodičov. Vzťahy boli veľmi dobré.
Takže moji rodičia si s mužom potykali na svadbe, a navrhli aby ich volal menom. Neviem prečo som to očakávala aj od svokrovcov, každopádne nestalo sa, nikdy sa o tom so mnou nebavili, hneď mi tykali. A mám pocit že si to aj užívali, najmä svokra, keď som zo začiatku nevedela ako ich osloviť, ale to ma rýchlo prešlo. Na neosobné "tam je koláč", "dá si niekto kávu so mnou?", "prosím vás..." som si rýchlo zvykla. Takže ich 20 rokov neoslovujem nijako a vykám. Po narodení dcéry som prešla na "babku a dedka" a hovorila s nimi cez deti. Svokra zvykla trúsiť pred návštevami a pred mojimi rodičmi poznámky v tom zmysle, že nevesta má oslovovať manželových rodičov "mama a otec" ale to by som sa radšej rozviedla akoby som toto mala vypustiť z úst.
V podstate by som im netykala ani keby to navrhli, keď 20 rokov nebol dôvod tak si neviem predstaviť čo také by sa muselo stať. A asi by som slušne poďakovala a odmietla s tým, že nech mi kľudne ďalej tykajú a ja im budem vykať tak ako im vykám už 20 rokov.
Předchozí