Milá Renáta,

prekvapila ma Vaša odpoveď, lebo už som si myslela, že také dieťa, ako je Zuzanka fakt nikto nemá. Ani som o tom v žiadnej knižke nenašla zmienku. Všetky moje kamarátky majú nejaké problémy s uspávaním detí, ale TOTO!!! nemá nikto, a tak som sa vôbec nemala s kým poradiť. Nemôžem ale povedať, že ma potešilo, že tiež máte také dieťa, lebo to fakt nikomu neprajem. Aj keď na druhej strane si od malička hovorím: "Hlavne, že je zdravá." (Ale o tretej v noci, po x-tom prebudení mi to vôbec nepomáha.)

Zuzku nechcem odstaviť hneď teraz úplne, ale myslela som si, že ju po roku začnem odstavovať postupne, aby som to ukončila tak do troch mesiacov. Chceli by sme totiž druhé dieťa a ja som zatiaľ nedostala menzes, takže keď budem kojiť, neotehotniem (a tehotenské testy si tiež pravidelne robím). Po mojom zúfalom liste to znie asi trochu šialene, ale ja som optimista a dúfam, že to druhé bude iné a veľmi chceme deti za sebou.

Myslím si ale (na rozdiel od mojej svokry), že sme si Zuzku nerozmaznali my, ale že proste taká je od narodenia. To, že som ju naučila zaspávať na prse a brať ju k nám do postele, bol iba spôsob, ako sa trochu vyspať. Už v pôrodnici mali poplach, keď Zuzanka plakala. Mala totiž novorod. žltačku a bola 4 dni v inkubátore. Vždy, keď ma zavolali na kojenie, som Zuzku našla úplne zúrivú červenú a celá sa triasla. Žiadne dieťa tam tak zúrivo neplakalo. Myslela som si, že sa tam sestričky na ňu vykašľali a ktovie ako dlho ju tam nechali plakať, že sa dostala do takého záchvatu, ale raz som bola svedkom jej prebudenia a videla som, čo stvára. Aj hneď po narodení, keď mi ju doniesli už umytú a položili do postieľky vedľa mojej postele, kde som mala dve hodiny ležať, revala ako divá a nie a nie prestať. Nechali ma tam s ňou samú, tak som to vydržala asi hodinu a potom som vstala a vzala ju k sebe. Hneď stíchla. Takže, ak som ju rozmaznala, tak asi jedine vtedy (ha-ha). Ako to začalo u Vás?

Čo ale robiť?
Manžel vymyslel spôsob, ktorý sa chystáme dnes večer začať realizovať. Nechceme to odvykanie spájať s odstavovaním, myslím, že je to lepšie. Ja budem spať v obývačke sama a manžel so Zuzkou v spálni v našej posteli. V postieľke by určite strašne zúrila. Až si postupne odvykne od prsu, tak potom začneme zvykať na postieľku. No uvidíme. Zatiaľ som dosť skeptická, ale aspoň sa po roku tri noci konečne vyspím. Dúfam. :-)
Doteraz sme neskúšali žiadne odvykanie (okrem tých troch zúfalých pokusov, čo som spomínala), lebo sme ju nechceli trápiť a čakali sme, že to samo nejako prejde.
Napíšem, ako to dopadlo.
Majte sa pekne a teším sa na odpoveď.

Katka

P.S.: Mimochodom, aj ja som zo Slovenska, ale už 7 rokov som vydatá v Čechách.