Ešte dodávam, v živote som mala skutočne strašne moc možností naviazať vzťah aj so ženatým. Dokonca i v dobe, keď už som mala jedno dieťa a i v dobe za bezdetna (prvé dieťa som nemala brzo, skor neskor, takže hľadanie a výber partnera naozaj prebiehal, nebol to skok k prvej láske a dítku v devatenácti

Napriek tomu to bolo pre mňa neprípustné, jak už som písala, nie kvoli ženáčovi, ale kvoli sebe. Vedela som, že to by bola cesta do pekel pre mňa. A to som nikdy nechcela.

Dopredu pripraviť už podu pre moje prípadné deti takúto nevhodnú. V tom nehrá rolu to, či prípadný manželský vzťah potažmo vyjde či nie, vačšia pravdepodobnosť, že nevyjde je práve na tom vstupe ak to už je nevhodne nastavené. To nie je argument, že sa ľudia predsa aj tak často rozvádzajú.

Túžbu po decku viem pochopiť. Túžila som po dítku dosť let (a prvého som sa dočkala až po návštevách CARu, takže to svého času aj so mnou cloumalo viac než dosť).

Ale zariadila by som sa v takomto prípade, jak píše zakladateľka, inak.