Mne velice blízka osoba porodila mrtve dítko (svoje prvé). V nemocnici. A zomrelo vinou lekára.

Týždeň predtým (to už bola v deviatom mesiaci) bola v nemocnici na pohotovosti, že je jej veľmi zle. Ozvy dítka boli minimálne, na pohotovosti povedali, že sa má pripraviť, že jej porod už vyvolajú. Dostavil sa lekár "odborník" z oddelenia. Dal jej lieky a poslal ju domov, že rodiť nebude - kontrola o týždeň. Týždeň sa trápila (doverovala lekárovi), potom boli na kontrole a naraz stresy. Dítko už bolo mrtve. Udusilo sa pupečnou šnúrou, ktorá bola už omotaná vtedy, keď tam šla prvý krát.

Musela ho samozrejme prirodzene porodiť:-( Žalovali nemocnicu, toho doktora. V tichosti sa na kauzu zabudlo:-(

Má jednoho syna potom. Viac detí už nie.

Ja som rodila obe deti v porodnici. Ale dofrčala som s porodným plánom a psychicky pripravená. Samozrejme, že som - i na papieri! v pláne - napísala, že v prípade komplikácií ať jednajú, jak uznajú za vhodné. Ale inak, mala som tam jasné predstavy.

Prvý porod - Frýdek-Místek - dodržali všetko, nestresovali ma, porod prebehol ukážkovo, zasahovali naozaj minimálne.

Druhý porod - Karviná - skoro sa potentovali, že mám nejaký porodný plán. Setra po mne hulákala, že jej neodpovedám do dotazníku zrovna vo chvili, keď som mala kontrakcie. Bránila som sa, že jej odpoviem v prestávke medzi kontrakciami - sestra sklapla. Nechali ma na monitore dlhšie, než bolo treba. Pýtala som sa, či sú komplikácie, prý ne. Tak som si "vyřvala", aby ma nechali chodiť, ja proste rodím vestoje. Nakoniec ma z monitoru museli pustiť. Porodila som znovu ukážovo, nakoniec teda dle seba.

Tretie neplánujem. Ale keby som plánovala, plánovala by som domáci porod Alebo aspoň ambulantný keby to bolo nutné