Syn sa nezvykne nevhodne chovať k deťom, je to skor naopak - on sa stáva obeťou. Nevie, resp. sa ani nechce brániť. Nie je v tom strach, ale laxnosť, nezáujem.

Pamatám, keď bol malý, a o rok starší chlapec ho na pieskovisku strčil tak, že syn narazil hlavičkou na drevený rám. Bol to od neho opakovaný útok (hoci tie predtým neboli tak drsné) a jeho babička zareagovala takto:
"Víte, Tomáška provokuje to, jak je Váš syn až moc klidnej.."