Poviem ti to takto... vyrastala som v - čo sa finančného zabezpečenia týka - podpriemernej rodine, sedem súrodencov, obaja rodičia makali od rana do večera, ja som pracovala odmala, aby som mohla potom si platiť na gympli inter, chodievala som od 15-tich na brigády. Svojho manžela som si brala ako úplne nemajetného, živila som celú rodinu niekoľko rokov ja. S MM sme vydržali smrt nášho dieťaťa, druhé dieťa choré, nevykašlal sa na nás...

Každý problém je v podstate božia milosť a človeku nezbýva, než držať a vydržať.

Ale naučila som sa katastrofické scénare riešiť, až keď prídu, pretože najviac sa v živote aj tak človek trápi iba myšlienkami a predstavami, stresuje sa a ničí sám seba po psychickej aj fyzickej stránke... A z toho sú potom rakovinky a iné "milé" veci...