Nešla by som ani za Boha, nie len z kresťanského hľadiska, už len tie výčitky, že sa aj lekár mohol popliesť, do konca života by som si to neodpustila. Prvý syn zomrel, ani v rukách som ho nemala, od prvej chvíle som vedela, že je zle. A viem, že som si priala, nech je akýkoľvek, aj postihnutý, aj chorý, len nech tu je. Druhý syn mal srdcovú vadu, zníženú imunitu, pľúcne problémy, narodil sa o takmer dva mesiace skôr. Detstvo prežil po nemocniciach, v kúpeľoch, každý rok týždne pri mori, zlepšilo sa, je možno bledý, chorľavý, citlivý, ale tiež inteligentný, pekný, normálny chlapec. A hlavne viem, že iné deti by som už mať nemohla.