no...začiatok je naozaj strašne bijúci na city.

Ale poviem Ti, ako keby som počula mojho syna staršieho..doslova a do písmena.

Pevné objatie, praktikované presne jak v ukázke nám svojho času jediné - JEDINÉ - zaberalo. Ač mi to rvalo srdce. Ale pre syna to bolo dobré. Keď sa mu podarilo ukľudniť, tak bolo vyhráno. Vie velice dobre, že ho milujeme.

Teraz už je starší, tak už afekty zvláda "vyřváním" v pokoji - nezavierame ho tam, pošleme ho tam s tým, že až sa uklidní, može hocikedy prísť.

Mladší, práve v prvom období vzdoru je v tomto "srandista". Keď sa vztekne, tak letí do pokoje sám dobrovoľne, buchne dvermi, "vyřve" sa a príde

Každé dieťa je iné a každé niečo iné potrebuje. Nám pevné objatie naozaj pomohlo. Nie dokonale, ale pomohlo.