Mám deti od seba s odstupom 2 rokov a 9-tich mesiacov.

Hneď na začiatok podotýkam, starší je hyperaktívne a náročné dítko, tak to určite hralo u nás nemalú rolu.

Staršieho sme na narodenie mladšieho pripravovali. Aj sa tešil. Napriek tomu šestinedelí bolo dosť doslova u nás "o hubu". Starší - až už normálne chodil na záchod - sa začal (ale iba doma, v školke ne) pokakávať. Vynucoval si tým pozornosť, ačkoliv ju mal, dali sme si záležať, aby sme žiarlivosť omezili na čo najnižšiu mieru. Hlasitý dokáže byť schválne doteraz špeciálne keď vie, že mladší spí a nemá ho budiť atd..., vlastne denne sa tu dejú sourozenecké "bitky", ale zároveň sa chlapci majú moc radi. Už aj mladší si začal vymezovať svoje místečko na slunci.

Starší má teraz 4, mladší rok a pol - zatiaľ sa moc nepohrajú. Mladší skor bourá, starší sa na tom zase rozčuľuje. Ale sú už aj svetlé chvíľky, keď stavajú lego spolu. Myslím, že vekom sa to bude zlepšovať.

Každopádne, za seba - moje pocity - keby som bola mladšia, volila by som vekový rozdiel od 4 rokov vyššie.

Lenže u nás sú obaja nespavci extrémni a hyperaktivisti, keby som mala klidnejšie dítko, možno mám na to iný názor