Renca, Luki 10/2002 | •
|
(14.11.2004 21:30:57) Mila Andrea,
chcem len pridat nasu skusenost. Viem, ze su rozne nazory na spolocne spanie dietata s rodicmi. Ja som si tiez najprv myslela, ze budem nechavat nasho synceka radsej spavat v postielke. Cim castejsie sa ale v noci budil, tym bolo moje odhodlanie mensie :-). pocula som vo svojom okoli rady, ze to nie je dobre, ze ho to potom neodnaucime a podobne. My s manzelom sme ale citili, ze takyto sposob vyhovuje nasej rodine a riadili sme sa nasim pocitom, ze robime co je spravne a prirodzene. Maly Luki s nami spaval asi do 1 roka a potom sa naucil pekne spat vo svojej izbicke a postielke. Nebolo to vobec tazke, mali sme plan ako ho postupne naucime na postielku, drzali sme sa ho a fungovalo to. Teraz nam niekedy aj chybaju tie male nozky co sa tam stale vrteli a kopali nas do hlav. mame taky zvyk, cez vikend si pospime vsetci spolu poobednajsi spanok vo velkej posteli, aby nam nebolo luto starych casov :-). Ak vam spolocne spanie vyhovuje, podla mna tak dalej spite, aj ked vas mozno ini strasia, urcite s vami mas syn nebude spat v spolocnej poateli az kym pojde do skoly, nic sa nebojte. A uzivajte si spolocne chvilky s malickym vonavym babetkom, tak rychlo to uleti....
|
|